Prosinec 2020 - 44

Mohli byste čtenářům přiblížit historii a strukturu vašeho profesního sdružení?

Ustanovujúca schôdza Združenia chovateľov rýb na Slovensku- (ďalej ZCHRS) sa uskutočnila 15. 4. 1999 v Ivanke pri Dunaji. Zúčastnilo sa jej 16 subjektov, ktoré predstavovali v tej dobe väčšinový podiel producentov rýb na Slovensku. Potreba založenia Združenia vzišla zo skutočnosti, že zo strany štátu sa produkčnému rybárstvu nevenovala dostatočná pozornosť. Stále ťaživejšia ekonomická situácia chovateľov, klesajúci objem dotácií, prakticky žiadna ochrana domáceho trhu a absolútne nedostatočná podpora rozvoja chovu rýb na Slovensku, sú len niektoré z celého radu problémov, s ktorými sa toto odvetvie stretáva v dennej praxi. Združenie bolo 3. 6. 1999 zaregistrované na MV SR a dňa 30. 6. 1999 prebehlo jeho prvé Valné zhromaždenie. Počet členov ZCHRS 20 rokov kolísal od 11 do 16 subjektov. Po Mimoriadnom Valnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo v marci roku 2019, sa počet členov zvýšil na súčasných 31. Zmenilo sa aj vedenie ZCHRS. Funkciu prezidenta zastáva Ing. Michal Madžunkov a výkonným riaditeľom združenia je Milan Mazáň. Sídlo ZCHRS je v Ivanke pri Dunaji na adrese, kde taktiež sídli aj Stredná odborná škola pôdohospodárska a veterinárna kde sa vyučuje aj rybárstvo a vodný manažment.

Jak byste popsali aktuální situaci v produkci ryb na Slovensku? Jak významně se na této produkci podílejí členské subjekty vašeho sdružení?

Produkcia rýb na Slovensku za rok 2019 podľa údajov prezentovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky dosiahla aktuálne viac ako 2,5 mil. kilogramov čo je približne 0,5 kg na jedného obyvateľa Slovenska. Na tejto produkcií sa 38 % podieľa pstruh dúhový, 36 % sumček africký a 23 % kapor. „Športoví“ rybári vylovia zo svojich revírov ročne približne 1,9 mil. kilogramov rýb, z čoho až 75 % pripadá na kapra. Počet registrovaných chovateľov predkladajúcich vyplnený štatistický formulár medziročne kolíše medzi 100 až 115. Z tohto množstva je významných producentov lososovitých rýb 5-6 a kaprovitých rýb približne tiež 5-6 subjektov. Viac ako polovica sú chovatelia, pre ktorých chov rýb nie je rozhodujúci pre ich existenciu a tvorí len doplnok popri inej činnosti. Na celkovej produkcií rýb na Slovensku sa členovia ZCHRS podieľajú asi 60 %. Je to spôsobené tým, že významný producent sumčeka afrického nie je členom ZCHRS.

Jak vypadá udržitelnost a konkurenceschopnost podniků akvakultury na Slovensku? Nelze se nezeptat na veřejné finanční prostředky, směřující do sektoru slovenské akvakultury. Jaké možnosti čerpání finančních prostředků mají vaši chovatelé z národních dotací, případně ze slovenského OP Rybářství?

Situácia z hľadiska trvalej udržateľnosti podnikov akvakultúry na Slovensku sa dá zhrnúť do jedného slova – mizerná. Dôvody sú v prvom rade v macošskom prístupe k sektoru zo strany štátu. Už takmer 12 rokov absentuje akákoľvek štátna dotácia. Vždy sme boli zo strany kompetentných na rôznych úrovniach riadenia sektoru odkázaný na operačný program Rybné hospodárstvo (OP RH). Najvýstižnejšie pre predstavu, ako tento OP RH na Slovensku plní svoju úlohu, je uviesť holý fakt, že za obdobie 2014-2020 k 30. 6. 2020 je vyčerpané 8,9 % z celkovej vyčlenenej sumy. Dôvody tohto alarmujúceho stavu? Absolútne nezvládnutie celého OP RH. Či už zo strany Riadiaceho orgánu a Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Neprehľadná riadiaca dokumentácia, absolútne nedodržiavanie akýchkoľvek termínov zo strany poskytovateľov spôsobilo, že o čerpanie nenávratných finančných prostriedkov z OP RH nie je zo strany potencionálnych prijímateľov záujem. Dokonca sú aj prípady, že subjekty, ktoré sa napriek komplikovanosti čerpania prostriedkov z OP RH rozhodli investovať do nových technológií a predložili projekt, ktorý im bol schválený, k dnešnému dňu im neboli finančné prostriedky vyplatené a dostali sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Takže OP RH je kontra produktívny a nepodporuje rozvoj rybárstva, ale pravý opak. EU dokonca SR hrozí, že prehodnotí vyčlenenie finančných prostriedkov na ďalšie obdobie. A zrejme budeme vracať 3 mil. €! Takže ak v dohľadnej dobe nedôjde k významnému zvratu vo využívaní OP RH a k finančným prostriedkom nebudú mať slovenský chovatelia rýb prístup, ako ho majú chovatelia v okolitých štátoch, tak na pultoch slovenských obchodných reťazcov budú naďalej poľské pstruhy a na Vianoce budú na našich stoloch Vaše kapre.

Spolupracujete na centrální úrovni se sportovními rybáři, jako tomu je v České republice?

Slovenský rybársky zväz ako dominantný užívateľ rybárskych revírov na Slovensku je od roku 2019 taktiež členom nášho združenia. Aj zväz chová ryby na svojich rybochovných prevádzkach vybudovaných v minulosti. SRZ je významným partnerom pre chovateľov rýb na Slovensku, nakoľko potreba násadových rýb pre plnenie zarybňovacích plánov významne podporuje odbytové možnosti našich členov. Aj zväz má ako chovateľ rýb rovnaké problémy ako všetci ostatní chovatelia rýb. Aj preto sme toto občianske združenie prijali medzi našich členov a veríme, že bude pre nás všetkých prínosom.

Jaké problémy trápí rybníkáře i chovatele pstruhů na Slovensku?

Toho, čo nás trápi spoločne, je určite viac. Je to problém s vysokou administratívnou záťažou, s ktorou intenzívne bojujeme na viacerých frontoch. Taktiež sa snažíme spoločne presadiť finančné schémy na podporu rybárstva na Slovensku, nakoľko cítime dlhodobo nedostatok finančných prostriedkov na rozvoj rybárstva na Slovensku. Určite nás spája aj problém s rybožravými predátormi, ale to je problém všetkých chovateľov rýb naprieč EÚ. Začíname pociťovať nedostatok pracovníkov so záujmom o chov rýb, napriek tomu, že máme strednú rybársku školu, kde končí každoročne dostatok absolventov, títo častokrát nekončia v rybárskych prevádzkach. Je to spôsobené najmä neprimeraným odmeňovaním v obore s ohľadom na životné náklady a trendy, ktoré dnešná doba prináša. Chov pstruha aktuálne trpí zhoršujúcimi sa klimatickými zmenami, nestálou cenou krmív, a určite je to aj riziko prenosu vírusových ochorení v chove pstruha. Našťastie sme v poslednom období v tejto oblasti nezaznamenali významnejšie zdravotné problémy v našich chovoch.V súvislosti s COVID – 19 sme v chove pstruha zaznamenali krátkodobé výpadky tržieb, ale už je to za nami a opäť záujem o ryby dosiahol úroveň spred marca 2020. U rybnikárov sú to hlavne obmedzenia v súvislosti so zaradením rybníkov do Natury 2000 a chránených vtáčích území, kde sú niektoré rybničné sústavy významne obmedzené pri bežných melioračných opatreniach zameraných na zvýšenie produkcie. Pomerne významne rastú ceny vstupov a to hlavne krmív a práce. Zanášanie rybníkov a zmenšovanie objemu rybníkov je tiež významný problém, s ktorými sa stretávame.

Jak vypadá aktuální hydrologická situace na Slovensku? Přijímáte konkrétní opatření na zadržení vody v krajině i pro využití v rybářství?

VODA je celospoločenskou témou. Štát, ako taký, má vypracované množstvo štúdií a strategických plánov na rôzne obdobia, ako udržať vodu v krajine, prípadne zlepšiť jej kvalitu. Sú to však, len dokumenty ležiace v zásuvkách kompetentných orgánov. V krajine - v teréne sa nič zásadné nedeje. Zrejme čakáme na moment, keď už bude situácia neriešiteľná a všetci budeme mať alibi a nik nebude za daný stav zodpovedný. Toto je momentálne najpoužívanejšia pracovná metóda ľudí (autorít), čo riadia našu krajinu. Áno, vie sa vo všeobecnosti, že je najvyšší čas situáciu riešiť no do konkrétnych opatrení sa teória a plány nepremietajú. My sme však optimisti a veríme, že sa kompetentní včas zobudia a my sa budeme môcť s čistým svedomím pozrieť do očí svojich vnukov.

Ďakujeme svojim kolegom z Rybářského sdružení ČR za možnosť odprezentovať stav produkčného rybárstva na Slovensku vo vašom časopise. Vzhliadame k Vám, ako k staršiemu bratovi a sme nesmierne radi, že ste takisto ochotní sa s nami podeliť o svoje problémy a spôsoby ich riešenia. Pevne veríme, že spolupráca medzi našimi združeniami bude čoraz intenzívnejšia a obojstranne prospešná. Prajeme Vám a vaším rybám pevné zdravie, mnoho chovateľských úspechov a veľa dobre predaných rýb. Petrov Zdar!